MAGDALÉNA VÁŠÁRYOVÁ

0
75
Zdroj foto: časopis Zem a vek

Magdaléna Vášáryová sa narodila 26. augusta 1948 v Banskej Štiavnici v rodine Jozefa Vášáryho a Hermíny Vášáryovej, rodenej Schmidtovej. Slovenská herečka, diplomatka, politička.

Za socializmu sa realizovala ako herečka. Niekoľko mesiacov pred novembrom ‘89 však svojím podpisom vyjadrila protest proti režimu v ČSSR, žiadala prepustenie Miroslava Kusého a Jána Čarnogurského. Niekoľko mesiacov po novembri ‘89 ju už prezident a neskorší obhajca „humanitárneho bombardovania“ Václav Havel menoval veľvyslankyňou ČSFR vo Viedni. Ako sama povedala, jej „hlavným cieľom po Nežnej revolúcii bol vstup ČSFR do NATO“.

Avšak ČSFR sa rozpadla a Vášáryová sa vrátila naspäť na Slovensko, kde v auguste 1993 založila Slovenskú spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA). Medzi zakladajúcimi členmi boli napríklad aj Rudolf Chmel (prezident Nadácie otvorenej spoločnosti 1993 – 2000) či Pavol Demeš (od roku 2000 riaditeľ kancelárie americkej mimovládnej organizácie German Marshall Fund of the U. S. pre strednú a východnú Európu). Magdaléna Vášáryová bola 7 rokov predsedníčkou správnej rady spoločnosti, neskôr ju nahradil Ju
raj Stern. Ona je dodnes čestnou predsedníčkou. O dva roky neskôr bola pri vzniku Výskumného centrum SFPA (RC SFPA), ktoré bolo súčasťou SFPA a malo byť prvým „nezávislým mimovládnym“ think-tankom v SR. V právnej rade tejto organizácie sa objavovala v spoločnosti množstva „nezávislých mimovládnych“ osôb, ako bol Miroslav Lajčák, Eduard Kukan, František Šebej, Milan Ftáčnik, Ján Figeľ či Ján Kubiš. Centrum niekoľko rokov zamestnávalo aj Iva Samsona.

Aktivity oboch inštitúcií sú podporované peniazmi daňových poplatníkov prostredníctvom štátnych organizácií a ministerstiev, ako aj donorskými príspevkami rôznych domácich a zahraničných nadácií, bánk, korporácií a ďalších spoločností (napr. Enel, Orange, HP, SPP, J&T, Friedrich Ebert Stiftung, German Marshall Fund of the U. S.).

Hoci v roku 1992 spolu s manželom Milanom Lasicom a množstvom ďalších odmietala samostatnú SR, v roku 1999 už kandidovala na post prezidenta SR ako kandidátka slovenského mimovládneho sektora, pričom v jednej z televíznych debát vyhlásila: „Nie som súčasťou, a nikdy som nebola súčasťou určitých lobistických skupín a straníckych skupín… ja som človek nezávislý, nebudem sa nikdy uchádzať o funkciu v nijakej politickej strane.“

Po volebnom neúspechu odišla na 5 rokov zastávať post veľvyslankyne v Poľskej republike, kde opäť pomáhala pri lobingu rozširovania NATO. Následne v roku 2005 vstúpila do strany Mikuláša Dzurindu, kde neskôr figurovala aj ako člen prezídia strany. Vo farbách SDKÚ-DS v roku 2010 ako správna herečka zahrala na občanov volebné divadlo v boji o post primátora Bratisla vy so svojím kolegom zo správnej rady RC SFPA Milanom Ftáčnikom a minulý rok z už viac-me-nej mŕtvej strany odišla.

„Ako veľvyslankyňa vo Viedni som, samozrejme, bola bodom, okolo ktorého išli investície.“

Článok bol publikovaný v časopise Zem a Vek – Február 2014

Ak sa vám článok páčil, môžete ho zdieľať medzi známych. Ďakujem.
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
Dobro je to, čo treba v dnešnej dobe podporovať... Vidím aj to, čo iní vidieť nechcú...

DISKUSIA K ČLÁNKU

avatar
  Prihlásiť sa na odoberanie notifikácií  
Upozorniť ma na