Doc. Ing. Fedor Gál, DrSc., sa narodil 20. marca 1945 v koncentračnom tábore v Terezíne. Je to aktivista, politik a podnikateľ, toho času žijúci v Prahe.
Posledné roky socializmu podľa vlastných slov prežil zrejme ako „prvý vedecký pracovník v slobodnom povolaní“, pričom túto etapu jeho života ukončila zmena režimu, na ktorej sa aktívne podieľal.
Bol pri zakladaní Verejnosti proti násiliu, ktorej neskôr aj predsedal. Pôsobil aj vo funkcii poradcu vlády. No z aktívnej politiky, ako aj zo Slovenska onedlho odišiel.
V Prahe spolu s ďalšími spoločníkmi založil spoločnosť CET 21, spol. s r. o. – neskoršieho prevádzkovateľa televízie Nova. Jedným zo spoločníkov bol psychiater Péter Hunčík (okrem iného aj bývalý poradca prezidenta ČSFR Václava Havla), známy aj na Slovensku. Obaja svoje podiely v spoločnosti neskôr predali.
Fedor Gál sa vrátil na Slovensko už iba prostredníctvom podnikateľských aktivít a verejných vystúpení. Jeho meno môžete nájsť napríklad spolu s Ernestom Valkom medzi spoločníkmi fi rmy Tom Horn Entertainment, spol. s r. o., pričom na poste konateľa vystriedal Fedora Gála Igor Rintel. So súčasným predsedom Ústredného zväzu židovských náboženských obcí Igorom Rintelom fi guroval aj v štruktúrach spoločnosti Tom Horn Enterprise, a. s.
V dozornej rade ďalšej akciovej spoločnosti W PRESS, a. s. (vydavateľ týždenníka .týždeň), mu zasa robili spoločnosť Juraj Rehák (syn veľkopodnikateľa Ladislava Reháka) či Vladimír Čečetka. V predstavenstve boli v tom čase Štefan Hríb i Juraj Kušnierik.
Vladimír Čečetka, Ernest Valko či Péter Hunčík fi gurovali zasa medzi spolupracovníkmi Nadácie Milana Šimečku, ktorú Fedor Gál zakladal krátko po revolúcii spolu s Martinom Bútorom, Petrom Zajacom a ďalšími. Jej účelom je „v duchu filozofického odkazu Milana Šimečku podnecovať a podporovať aktivity smerujúce k rozvoju demokracie, kultúry, humanity a občianskej spoločnosti“.
Fedor Gál nechýba ani v zozname spolupracovníkov Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika. Spolu s Františkom Šebejom, Rudolfom Zajacom, Štefanom Hríbom, Danielom Bútorom a množstvom ďalších pomáha dosahovať jeho cieľ, a tým je „v čo najväčšej miere napomôcť vytvoreniu takej atmosféry v spoločnosti, ktorá bude voči konzervatívnym postojom vnímavá a bude ich široko akceptovať“.
„Dva príklady sú očividne modelové. Jedným sú Spojené štáty severoamerické a druhým Izrael. Ten prvý je pestrým gulášom národností, etník, náboženstiev… ciest životom. Ten druhý je štátom Židov a židov. Cez milión všelijakých odlišností je tmelom v oboch prípadoch pocit zdieľanej istoty, že „tento štát je môj štát“, môžem sa naň spoľahnúť a on sa môže spoľahnúť na mňa.“
Článok bol publikovaný v časopise Zem a Vek – November 2014
