JUDr. Miroslav Lajčák sa narodil 20. marca 1963 v Poprade. Je to slovenský diplomat pochádzajúci z komunistickej rodiny s rusínskymi koreňmi, absolvent medzinárodných vzťahov a diplomacie na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov.
O svojom členstve v komunistickej strane sa v oficiálnych životopisoch nezmieňuje, pretože, ako sám hovorí, takéto rozhodnutia by sme mali vnímať v dobovom kontexte.
Po začiatkoch na Ministerstve zahraničných vecí ČSSR sa cez veľvyslanectvá v Moskve či Japonsku dostáva v roku 1998 na miesto riaditeľa Kancelárie ministra zahraničných vecí SR. Tam súčasne pôsobí aj ako osobitný asistent ministra zahraničných vecí SR E. Kukana (tiež bývalého člena komunistickej strany) pri výkone funkcie zvláštneho splnomocnenca generálneho tajomníka OSN pre Balkán. Čo sa v tom období stalo na Balkáne, netreba pripomínať.
A kým dnes napr. o udalostiach na Kryme hovorí: „Je to vojenská agresia, ktorú uskutočnili vojská Ruskej federácie, čím narušili suverenitu aj teritoriálnu celistvosť Ukrajiny,“ o zahraničných vojakoch v Afganistane už tvrdí, že „nikto nikoho neokupuje medzinárodné jednotky nie sú v Afganistane svojvoľne, ale na základe dohody.“ A čo sa týka Juhoslávie…
Niekoľko rokov po „humanitárnej“ operácii Severoatlantickej aliancie v Juhoslávii sa z neho stal osobný vyslanec vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ J. Solanu pre referendum v Čiernej Hore, ako aj vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva a zvláštny vyslanec EÚ pre Bosnu a Hercegovinu. Z titulu tejto funkcie mohol využívať aj také silné právomoci ako zavádzať zákony či odvolávať verejných činiteľov, čo aj aktívne robil.
Môžete ho nájsť aj medzi piatimi Slovákmi vo viac ako 160-člennej organizácii The European Council on Foreign Relations (ECFR), ktorá bola založená v roku 2007. Tento prvý paneurópsky think thank vo svojej členskej základni obsahuje aj také mená, ako je zakladateľ Open Society Foundations George Soros, ktorý spomínanú neziskovú organizáciu aj finančne podporuje, alebo 9. generálny tajomník NATO Javier Solana, ktorý 23. marca 1999 vydal rozkaz k prvému útoku Severoatlantickej aliancie proti suverénnemu štátu v jej dovtedajšej histórii.
V súčasnosti Lajčák predsedá aj správnej rade Výskumného centra Slovenskej spoločnosti prezahraničnú politiku (RC SFPA), ktorá je plná slovenských „elít“. Počas vykonávania svojich ministerských povinností si každoročne v New Yorku nájde čas aj na stretnutia so zástupcami židovských organizácií B’nai B’rith International či American Jewish Council, aby ich osobne ubezpečil o našej podpore. A rovnako predsedá aj Rade vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, kde sa spolu s Martinom Bútorom, Pavlom Mešťanom, Irenou Biháriovou, Pavlom Traubnerom a množstvom ďalších snažia okrem iného pomáhať aj v boji za práva lesieb, homosexuálov, bise-
xuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb.
„Slovenská republika bude pokračovať v úspešnom dialógu so židovskou komunitou a podpore jej kultúrnych aktivít, ako aj podpore trvalého pripomínania tragédie holokaustu.“
Článok bol publikovaný v časopise Zem a Vek – Apríl 2014
