JUDr. Eduard Kukan sa narodil 26. decembra 1939 v Trnovci nad Váhom. Je to slovenský politik a diplomat, ktorý zaznamenal úspešný prechod z režimu do režimu.
Jeho kariéra sa rozbehla potom, ako po absolvovaní Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov získal v roku 1964 aj doktorát na Právnickej fakulte pražskej Karlovej univerzity. A nezastavil ju ani „revolučný“ rok 1989.
Ako členovi KSČ sa mu pred Nežnou revolúciou vskutku darilo. Pôsobil na viacerých veľvyslanectvách, vrátane štvorročného obdobia, keď pracoval na veľvyslanectve vo Washingtone. Podľa jeho slov sa však vždy snažil reprezentovať krajinu, nie vládu, a aj pokyny Američanom vedel podať tak, aby sa neznásilňoval. Pri konfrontácii s otázkou o osobe dôverníka ŠtB s krycím menom Skopec, ktorá má rovnaké osobné údaje, ako sú tie jeho, vždy reagoval slovami, že so „ŠtB vedome nespolupracoval“.
Po zmene režimu a následnom fungovaní v štruktúrach Organizácie Spojených národov v New Yorku vyvrcholil jeho prerod na demokrata, keď sa v roku 1995 stal členom Demokratickej únie. Prekážkou nebolo ani jeho viac ako 20-ročné členstvo v KSČ. Členmi DÚ boli, paradoxne, aj známe tváre „revolúcie“ herec Milan Kňažko či Ján Budaj. Viackrát bol ministrom zahraničných vecí. Do histórie sa zapísalo hlavne obdobie jeho pôsobenia na tomto poste v prvej Dzurindovej vláde, keď sa spolu s ostatnými členmi kabinetu snažil dostať Slovensko do NATO. Táto vláda 24. marca 1999 odsúhlasila prelet lietadiel podieľajúcich sa na operácii NATO ponad naše územie, čím podporila bombardovanie Juhoslávie. Spolu s Kukanom podporili povolenie preletov napríklad aj súčasný primátor Bratislavy Milan Ftáčnik, aktuálny veľvyslanec SR na Ukrajine Pavol Hamžík, terajší poslanci NR SR Ivan Mikloš, Mikuláš Dzurinda a ďalší. Neprekážalo ani to, že vojenská operácie nezískala mandát OSN. A aj po desiatich rokoch po uskutočnení tejto krvavej operácie zo strany NATO, pri ktorej zahynuli tisícky nevinných ľudí, Kukan vyhlásil, že sa vláda v tom čase zachovala správne, že to bolo správne rozhodnutie a aj s odstupom času by postupoval rovnako. Po zbombardovaní Juhoslávie začala Kukanova mierová misia, pretože sa stal osobitným splnomocnencom pre Balkán vtedajšieho generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana.
V súčasnosti po boku Pavla Demeša, Františka Šebeja, Jána Figeľa či Magdy Vášáryovej zastáva svoje čestné miesto v správnej rade Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a pôsobí aj ako poslanec Európskeho parlamentu. Európsku úniu pritom považuje za životaschopný projekt a ako jednu z možností jej zefektívnenia vidí aj rozumné odovzdávanie právomocí jednotlivých členských štátov. Svoj pobyt v Europarlamente si predĺžil o ďalšie funkčné obdobie, pretože spolu so straníckym kolegom Ivanom Štefancom získali v nedávnych eurovoľbách na kandidátke strany SDKÚ-DS mandát na ďalších päť rokov.
„Vstup do NATO? Som hrdý, že som bol pri tom.“
Článok bol publikovaný v časopise Zem a Vek – Júl 2014
