Pred pár dňami vyšiel na portáli tyzden.sk komentár Michala Novotu s názvom „Danovi Lipšicovi s úctou: Práve si sa zapísal do dejín„. Komentár na sociálnych sieťach zdieľali a lajkovali tisíce ľudí.
V predmetnom článku sa okrem iného píše: „To, čo si urobil za posledné dva dni, je raketovým posunutím latky politickej kultúry v krajine, kde sa z politickej kultúry dlho robila handra na špinavé topánky.“
Pán Novota a spolu s ním aj tie tisíce ľudí, ktorý chvália Lipšica za to, že po nešťastnej nehode s chodcom (takú tragickú udalosť neželám nikomu, ani jemu) odchádza z parlamentu majú buď veľmi krátku pamäť, alebo úmyselne manipulujú verejnú mienku, alebo je ich latka politickej kultúry v poriadnom suteréne. Inak si to totiž vysvetliť neviem.
Lipšic sa totiž do dejín zapísal už v roku 2012. Samozrejme ide o zápis negatívny, pričom tento jeho zápis nemá v porevolučnej histórii dodnes obdobu a v prípade existencie nejakej politickej kultúry by odvtedy v politike samozrejme vôbec nefiguroval.
Lipšic bol totiž v roku 2012 vo funkcii ministra vnútra, keď polícia deň pred parlamentnými voľbami brutálne rozohnala ľudí protestujúcich proti skorumpovaným politikom. Riaditeľstvo polície dokonca písomne priznalo, že polícia počas zásahu strieľala do protestujúcich ľudí z flash ballov.
A Daniel Lipšic namiesto toho, aby vyvodil zodpovednosť, prípadne sa aspoň ospravedlnil a neprimeraný zásah polície odsúdil, ešte ho naopak začal obhajovať vlastnými klamstvami.
Toto bolo tiež posunutie latky politickej kultúry v krajine? To nebolo robenie handry na špinavé topánky?
Paradoxne v prípade aktuálnych smutných a nešťastných udalostí okolo Lipšica mal asi najväčšiu pravdu tohto času už poslanec Peter Pčolinský, ktorý vyhlásil „zachoval si tvár“.
(Pozn. pre neznalých, Peter Pčoilinský bol jeden z organizátorov protestov Gorila, ktorý aj napriek tomu, že polícia pod Lipšicovým vedením protestujúcich z „jeho“ protestu rozprášila, vstúpil do Lipšicovej strany).
Lipšic totiž bezprostredne po nehode okrem iného hovoril „išiel som nie príliš rýchlo, predpokladám, že okolo päťdesiatky“, „myslím si, že zrážka sa stala skôr za priechodom“ a o chodcovi bol „bez reflexných prvkov“ a „mohol vychádzať z blízkej vinárne.“
Niet divu, že potom sa začali na internete objavovať vyjadrenia typu „Prestaňme to politizovať: Toto bola jasná chyba chodca“ a podobne.
Doplnenie – D.L. sa do dejín prvý raz zapísal roku 1992, kedy aktívne (podotýkam aktívne) vystupoval proti vzniku Slovenska ako samostatného štátu..(tzv. žiarovkové referendum)….O pár rokov mu to však nebránilo aby dva razy prijal funkciu ministra nechceného štátu…Vlastenci mu jeho postoj roku 1992 nemôžu zabudnúť…