KEĎ SI SME STRIEĽA DO VLASTNÉHO KOLENA

0
1380

Argumentuje Sme.sk pri článku s tvrdením „Štandardné médiá si klamstvá nemôžu dovoliť“ klamstvami?

Tzv. štandardné médium Sme.sk včera vypustilo do sveta ďalší žurnalistický skvost, tentokrát z pera redaktora Petra Kováča.  Dostal názov Prečo je vyhlásenie podpísané Gašparom plné konšpirácií a dezinformácií.

Kvalitu a obsah vyhlásenia Gašpara a spol. riešiť nebudem, koho to zaujíma, nech si ho prečíta tu a urobí si svoju analýzu. Ja sa s ním ako celkom nestotožňujem. Mňa ale viac zaujal v poradí už ani neviem koľký článok na SME spomínajúci toto vyhlásenie.

SME v prvej časti článku plnej vaty a citácií rôznych ľudí vyhláseniu vyčítajú, že NEOBSAHUJE FAKTY a neskôr aj že obsahuje množstvo DEZINFORMÁCIÍ. Za to im tlieskam, keďže ja som typ človeka, čo očakáva práve fakty a preto som pri ich rozbore tvrdení z vyhlásenia čakal faktickú nakladačku. Avšak ako všetci už tušíte, dočkal som sa hlavne ich dezinformácií, poloprávd a obávam sa, že aj klamstiev.

Rozbor rozboru SME

V pasáži článku Sporné výroky najskôr takto informačne a faktograficky „rozprášili“ tvrdenie „Súčasná migrácia je precízne politicky a mediálne organizovaný stret s našou európskou civilizáciou“.

Samozrejme tam absolútne ani všeobecne ani faktograficky neriešia úlohu politikov a médií v migračnej kríze. Naviac z následkov robia príčiny a fakty nahrázajú všeobecným zavádzaním. Ale poďme k ich tvrdeniam.

Súdny človek by po ich tvrdení „Jednou z hlavných príčin utečeneckej krízy je dnes vojna v Sýrii, ktorej obyvatelia tvoria VÄČŠINU utečencov“ čakal čísla o utečencoch (alebo odkaz na ne), ale SME ich tam samozrejme nedalo. Namiesto toho tam dalo počet mŕtvych a zranených v sýrskom konflikte. A prečo ma zaujala práve tá väčšina? Ono nedávno som videl oficiálne štatistiky nemeckých orgánov o zložení žiadateľov o azyl v Nemecku za rok 2015

Zdroj: Bundeskriminalamt
Zdroj: Bundeskriminalamt

Na nemeckej štatistike je vidieť, že hoci najviac žiadali Sýrčania, väčšinu rozhodne netvorili. Preto by ma naozaj úprimne zaujímalo, akými overiteľnými faktami má SME podloženú tú svoju väčšinu. Potom tam ešte spomínajú ďalšie podľa SME príčiny (v skutočnosti ide o následky nejakej politiky) migrácie a nezabudnú na vetu: „Zo strachu o život či v snahe nájsť lepší život neutekajú LEN muži či mladíci v najlepších rokoch, ale celé rodiny, ČASTO S MALÝMI deťmi.“ Ja som sa väčšinou stretával s informáciou, že utekajú hlavne mladí muži a nie LEN mladí muži, ale to je nepodstatné. Mňa ako človeka zameraného na fakty by opäť pri takomto tvrdení samozrejme zaujímalo hlavne koľko je tých žien, koľko malých detí a koľko tých mladíkov v najlepších rokoch, ale ani takéto fakty SME v článku samozrejme neuvádza. V už vyššie spomínanej správe nemeckých úradov za rok 2015 uvádzajú takéto zloženie utečencov.

Zdroj: Bundeskriminalamt
Zdroj: Bundeskriminalamt

Ako vidíte, v Nemecku v roku 2015 žiadalo o azyl 104 952 detí do 14 rokov. Žien vo veku 18-40 rokov bolo 61 779 a mužov rovnakej vekovej kategórie 193 088.


Druhý pre SME sporný výrok „Vďaka nositeľke nemeckej moci kancelárke A. Merkelovej, ktorá sa úspešne podieľa na importe migrantov do EÚ, tu máme, čo máme“ autor SME komentuje slovami „Nemecká kancelárka Angela Merkelová migrantov do Európy NIJAKO neláka. Aj v auguste minulého roka upozorňovala, že nie všetci, ktorí prichádzajú, budú môcť zostať v Nemecku a že sa bude snažiť o ich návrat do domovských krajín, ktorým navrhla účinnejšiu rozvojovú pomoc. Nemecko nedávno začalo deportovať neúspešných žiadateľov o azyl, ktorí pochádzajú z Afganistanu. Od decembra deportovali 60 ľudí.“

Je pekné, že autor spomína rok 2016 aj 60 deportovaných žiadateľov o azyl, ale to už je obdobie POTOM, ako sa do Európy stovky tisíc migrantov dostali. Avšak Angela Merkelová mala prejav aj na konci roka 2014. V roku 2014 v Nemecku silneli hlasy proti moslimským imigrantom, bývali protesty. V Nemecku v roku 2014 požiadalo o azyl okolo 200 tisíc ľudí, čo predstavovalo v porovnaní s rokom 2012 takmer 4 násobný nárast. A takto slová  z novoročného prejavu Angely Merkelovej k vtedy prebiehajúcim protiimigrantským protestom uviedlo v roku 2014 štandardné médium Reuters

zdroj: reuters.com
zdroj: reuters.com

S rovnakým popisom zverejnilo časť z jej prejavu aj štandardné izraelské médium Haaretz

Následne, v roku 2015 už bolo podľa oficiálnych štatistík v Nemeckú žiadateľov o azyl viac ako milión. Pre mňa osobne je v roku 2017 tvrdenie „nemecká kancelárka Angela Merkelová migrantov do Európy NIJAKO neláka“ omnoho zavádzajúcejšie ako to, že „sa úspešne podieľa na importe migrantov do EÚ“.

Zdroj: Bundeskriminalamt
Zdroj: Bundeskriminalamt

Tretie rozoberané tvrdenie súvisiace s mimovládkami preskočím, lebo to je na dlhú debatu.


Štvrté sporné tvrdenie, ktoré si redaktor SME vybral „Národy udržujú svoj rodný jazyk pomocou obsažných pojmov, nie ako médiá, ktoré zasadne používajú tie bezobsažné, teda ak neklamú doslovne v priamom prenose“ v podstate nepriamo útočí aj na SME. A jeho obrana je viac ako úsmevná. SME tvrdí, že „Štandardné médiá si klamstvá NEMÔŽU dovoliť. Nielen preto, že by prišli o kredit dôveryhodnosti medzi svojimi čitateľmi. Ak by klamali, dotknutí ľudia či inštitúcie by sa okamžite mohli brániť podľa zákona – žiadosťou o opravu, spresnenie informácií či odpoveď. Stávalo sa tiež, že niektorí dotknutí politici médiá za články, s ktorými nesúhlasili, zažalovali.“ 

Už Benjamin Franklin mal kedysi dávno povedať, že „polovica pravdy je často veľká lož.“ A presne toto sú metódy, ktoré médiá vrátane SME hojne využívajú. Polopravdy, ideologicky podfarbené spravodajstvo, prekrúcanie. Aj preto čoraz viac ľudí začína dôverovať už aj úplne pochybným médiám. Je pekné, že SME spomína aj možnosti žaloby, ale nejako nespomína, prečo aj štandardné médiá strkajú do správ slová ako možno, vraj, údajne… Inak keďže autor tvrdí, že štandardné médiá si klamstvá nemôžu dovoliť, lebo by prišli aj o kredit dôveryhodnosti medzi svojimi čitateľmi a ich kredit dôveryhodnosti reálne klesá, aký si mám z toho urobiť logický záver? Mne to logicky vychádza tak, že asi si tie klamstvá dovoľujú.


Tvrdenie: „Ekonomický dopad migrácie je reálny jav a treba ho preskúmať. V prvom rade sa musíme zamerať na štruktúru, o ktorej však nemáme žiadne poznatky, lebo nevieme ani koľko a akých migrantov došlo“ na SME opäť vyvrátili „faktograficky“ slovami „Klamlivý výrok, ktorý neodráža realitu. KAŽDÝ utečenec SA totiž po príchode do Európy MUSÍ registrovať a prejsť kontrolou. Európska únia sa snaží zameriavať najmä na kontroly v krajinách na tzv. balkánskej trase, kde vznikajú hotspoty pre utečencov. Sleduje sa krajina pôvodu utečencov, vek, náboženská príslušnosť, vzdelanie, či dôvody odchodu z domoviny. Ešte prísnejším posudzovaním prechádzajú títo ľudia pri žiadostiach o azyl. Slovenské ministerstvo vnútra zverejňuje štatistiky na webe každý mesiac. Okrem národnosti, veku a pohlavia sleduje napríklad aj počty maloletých bez sprievodu.“

Klamlivé je podľa mňa ako vyjadrenie vo vyhlásení, tak aj samotné vysvetľovanie od SME. To že sa každý musí registrovať a prejsť kontrolou neznamená, že sa to aj stalo. Rovnako problematické bývajú aj samotné informácie, čo tí zaregistrovaní a skontrolovaní uvedú. Nie vždy sa totiž dajú aj reálne overiť. Známe sú napríklad nezrovnalosti pri nahlásenom veku.


K poslednému pre SME spornému výroku „Dnes sme dokonca svedkami, ako sa Európania stávajú nevoľníkmi vo vlastnej krajine aj vďaka uplatňovaniu „ľudskoprávneho imperializmu“ zo strany protinárodne orientovaných štruktúr“ začína autor článku svoju reakciu slovami „Nie je jasné, aké konkrétne prípady nevoľníctva Európanov mali autori na mysli…“ Čiže ak to správne chápem, nevie síce čo vlastne mysleli, ale vie, že je tak či tak je to sporné…

PS.: netvrdím, že SME nikdy nenapíše pravdu, alebo že je to to najhoršie médium, ktorému sa treba vyhýbať. Napr. taký Denník N je ideologicky omnoho extrémistickejšie médium.

JÁN GAŠO
Dobro je to, čo treba v dnešnej dobe podporovať... Vidím aj to, čo iní vidieť nechcú...
Prihlásiť sa na odoberanie notifikácií
Upozorniť ma na
guest

0 Comments
najstaršie
najnovšie najpopulárnejšie
Vložená spätná väzba
Zobraziť všetky komentáre