SME GENOCÍDU SLOVÁKOV POPIERA

1
1593

„Výstavy o vymyslenej genocíde Slovákov“ či prednáška „o údajnej genocíde slovenského národa“. Toto sú slovné spojenia, ktoré vo svojom článku nazvanom „Do Trnavy sa tlačí extrém aj cez primátora“ použil Roman Cuprik (SME).

Všeobecne o genocíde

Genocída alebo genocídium je čiastočné alebo úplné vyvraždenie skupiny osôb alebo jej ťažké duševné či telesné poškodenie s cieľom zničiť ju, zvyčajne z náboženských, rasových, jazykových, národnostných, niekedy aj kultúrnych či politických príčin. Známa je napríklad genocída židovského obyvateľstva počas druhej svetovej vojny. Je tým najťažším zločinom proti ľudskosti. Podľa medzinárodného práva je genocída nepremlčateľný medzinárodný zločin.

Na genocídu sa vzťahuje Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídy (1948) a Dohovor o nepremlčateľnosti vojnových zločinov proti ľudskosti (1968).

Podľa týchto dohovorov je genocída akýkoľvek z nasledujúcich činov, ak sú páchané s úmyslom zničiť národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu:

  • a) usmrtenie príslušníkov skupiny
  • b) ťažké telesné alebo duševné ublíženia členom skupiny
  • c) úmyselné uvedenie ktorejkoľvek skupiny  do takých životných podmienok, ktoré majú privodiť jej čiastočné, alebo úplné fyzické zničenie
  • d) opatrenia na zabránenie rodenia detí skupiny
  • e) násilné prevádzanie detí z jednej skupiny do druhej

Za pôvodcu slova sa považuje Raphael Lemkin, právnik poľsko-židovského pôvodu. Pri svojich štúdiách v Ľvove sa zaoberal vyvražďovaním Arménov v Osmanskej ríši v roku 1915. (zdroj: wikipedia.org)

O trnavskej výstave

„Zásadné politické a ekonomické zmeny, ktorými po roku 1989 prešla Slovenská republika majú dokázateľne nepriaznivý vplyv na celkovú kvalitu života nášho obyvateľstva. Následky bezbrehého rozkrádania, spoločne s cielenou likvidáciou a rozpredávaním národného bohatstva tak naďalej negatívne ovplyvňujú vývoj slovenskej spoločnosti. Dôkazom katastrofálneho vývoja našej spoločnosti je napríklad zlý stav slovenského zdravotníctva, demografický vývoj, upadajúce poľnohospodárstvo ako aj vysoký počet sociálnych samovrážd.
Pretože zámerom každej dobre fungujúcej spoločnosti by mali byť vzdelaní, pravdivo informovaní a vychovaní ľudia, rozhodli sme sa v meste Púchov (pozn. Púchov mal byť pôvodné miesto konania) zrealizovať výstavu fotografii, spojená s prednáškou a diskusiou na tému vlastizrada a genocída slovenského národa po roku 1989.
Pevne veríme, že aj vďaka Vám budeme môcť šíriť pravdivé a neskreslené informácie o výsledkoch takzvanej Nežnej revolúcie.
Celá výstava, diskusia a prednáška bude mať v čo najväčšej miere zachovaný svoj občiansky a nadstranícky charakter, pričom v rámci objektívnosti bude umožnené, aby sa do projektu zapojilo čo najširšie spektrum názorov z rôznych uhlov pohľadu.“ (oficiálny text organizátora)

Oficiálne čísla o Slovensku a Slovákoch

Vývoj zadĺžeností Slovenska
Vývoj zadĺžeností Slovenska
Vývoj zadĺžensoti bežných ľudí
Vývoj zadĺžensoti bežných ľudí
Počet nevybavených exekúcií
Počet nevybavených exekúcií
Priemerné čisté mzdy
Priemerné čisté mzdy
Podiel zamestnancov v jednotlivých pásmach priemernej mzdy
Podiel zamestnancov v jednotlivých pásmach priemernej mzdy
Obyvateľstvo SR podľa etnickej príslušnosti 1991 – 2011 
Národnostná
skupina
Sčítanie 1991 Sčítanie 2001 Sčítanie 2011
Počet  % Počet  % Počet  %
Slováci 4 519 328 85,7 4 614 854 85,8 4 352 775 80,7
Maďari 567 296 10,8 520 528 9,7 458 467 8,5
Rómovia 75 802 1,4 89 920 1,7 105 738 2,0
Česi 59 326 1,1 44 620 0,8 30 367 0,6
Rusíni 17 197 0,3 24 201 0,4 33 482 0,6
Ukrajinci 13 281 0,3 10 814 0,2 7 430 0,1
Ostatní/nezistené 22 105 0,4 20 016 (+ nez. 54 502) 0,3 (+1,0) 26 284 (+ nez. 382 493) 0,5 (+7,0)
Spolu 5 274 335 5 379 455 5 397 036

Roman Cuprik

Zdroj foto: facebook.com/roman.cuprik

Narodil sa v roku 1990. Maturoval na Gymnáziu Ivana Horvátha v Bratislave. Vyštudoval žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bol externým prispievateľom do regionálneho periodika Biskupické noviny. V minulosti pôsobil na portáli zdruhejstrany.sk, inštinkt.sk. Viac ako štyri roky aktívny redaktor v týždenníku Slovak Spectator. Od začiatku roka 2015 začal pracovať v denníku SME, kde sa venuje rôznym témam, najmä však spoločenským problémom a menšinám.

JÁN GAŠO
Dobro je to, čo treba v dnešnej dobe podporovať... Vidím aj to, čo iní vidieť nechcú...
Prihlásiť sa na odoberanie notifikácií
Upozorniť ma na
guest

1 Comment
najstaršie
najnovšie najpopulárnejšie
Vložená spätná väzba
Zobraziť všetky komentáre