PARADOXY LORENZ A KALMUS

Pred niekoľkými dňami zožali svojich celospoločenských 5 minút slávy košickí umelci Peter Kalmus a Ľuboš Lorenz. Médiá totiž vo veľkom informovali o ich akcii, pri ktorej zafarbili pamätník Vasiľa Biľaka na červeno. Ako sa nechal jeden z týchto aktivistov počuť, červená farba mala byť symbolom krvi obetí invázie vojsk Varšavskej zmluvy. Prvotné nadšenie z objavenia nových nádejných protivojnových bojovníkov ma však rýchlo prešlo.

Po pár kliknutiach na sociálnej sieti sa na mňa z profilu jedného z „bojovníkov“ usmieva fotografia, na ktorej sa nedá nevšimnúť si tričko ozdobené logom svetoznámej militantnej organizácie NATO. Zo začiatku som si ešte myslel, že to bude určite nejaké tričko, ktorým sa bojovník, ktorí upozorňuje na „krv obetí invázie“ komunistických vojsk, snaží upozorniť aj na krv obetí invázií vojsk NATO. Možno má na rukáve , alebo chrbáte ešte nejaký nápis Fuck NATO, alebo niečo v tom štýle. No po prečítaní jedného z príspevkov pri fotografii sa mi vyjasnilo.  „NATO je záruka a garancia mieru, ale aj toho, že vojnový zločinec a vrah Putin nebude ani Ukrajine diktovať svoju diktátorskú politiku. Jozef Hric my sme NATO, EU a spojenec USA. Chvalabohu a našťastie!“ Podpísaný Peter Kalmus, lajkom podporený Ľubošom Lorenzom.

To že jeden z bojovníkov vo svojom videu na stránkach .týždňa svojho času oduševnene rozpráva o svojej púti k centrále NATO (TU), mnou zle pochopený význam loga na tričku iba potvrdilo. Celkom zaujímavý paradox…

A v prípade týchto dvoch bojovníkov to pravdepodobne nebude jediný paradox. Pri obci Veľká Lodina na východnom Slovensku sa nachádza pamätná tabuľa s textom „V BOJI PROTI FAŠISTICKÝM BENDEROVSKÝM BANDÁM PADLI DŇA 4.5. 1948 STRÁŽMAJSTRI ZNB EMANUEL POLÁK nar. 22.8. 1918, JOZEF PROŠEK nar. 20.6. 1924. ČESŤ ICH PAMIATKE!“

Pamätník Emanuela Poláka a Jozefa Prošeka, ktorí na týchto miestach padli pri bojoch s banderovcami niekto v lete minulého roku (2014) zneuctil. Pamätnú tabuľu, umiestnenú do kameňa pomaľoval žlto-modrými farbami ukrajinskej vlajky a na tabuľu napísal „LOŽ“.

Portál ľavicového časopisu Kroky prípísal pred niekoľkými dňami aj toto „dielo“ vyššie spomínaným bojovníkom. A reakcia nenechala na seba dlho čakať. Avšak nie v podobe vyvracania obvinenia, ale na moje počudovanie začal Luboš Lorenz Banderovcov prakticky obhajovať.

Banderovici boli podľa neho chudáci, nie zločinci, prisudzovali sa im zinscenované zločiny a nevraždili ani obyvateľov severovýchodných obcí Slovenska. Ako uvádza. „…o banderovcoch, utekajúcich pred istou smrťou do západných krajín (kde im udelovali azyl a nikto ich nesúdil, pretože boli chudáci a nie zločinci), cez územie Československa, kde ich LOVILI zložky silových rezortov ovládané komunistami, za podpory ich vlastnej dezinformačnej kampane a nimi zinscenovaných zločinov, ktoré im prisudzovali. Banderovci utekali o život. Nevraždili konzervatívnych obyvateľov severovýchodných obcí Slovenska, naučených spoliehať sa sami na seba, u ktorých sa naopak tešili porozumeniu a ktorí im pomáhali prežiť v týchto ťažkých chvíľach, kedy sa okolo nich začala zvierať slučka.“

No stačí sa začítať do denníka SME a rýchlo nájdete články, pojednávajúce o tom, ako v roku 1945 banderovci na východe Slovenska vystrieľali mladých Židov. V jednom z nich sa píše, že „že 6. decembra 1945 vtrhla do obce [Kolbasov] po zuby ozbrojená banda vrahov od blízkej hranice s Poľskom a Ukrajinou. Benderovci. Smrteľný kŕč najstrašnejšej vojny ľudských dejín. Prišli naisto, aj keď pod rúškom noci, zabiť Židov“, pričom malo byť zabitých 14 ľudí. „Za prvej republiky žilo v Uličskej doline veľa Židov, ktorých fašisti v čase vojny odvliekli do koncentračných táborov. Domov sa ich vrátilo len zopár, zúbožených, zničených. Ani sa nestačili pozbierať a už ich zasiahol druhý hrozný úder: benderovci,“ uvádza sa ďalej v spomínanom článku. To bude asi to nevraždenie, alebo SME klame?

Rovnako v ďalšom článku na SME sa píše, že početné skupiny banderovcov, ktkoré bojovali spolu s Nemcami proti sovietom  prešli po ich porážke do lesov v poľsko-ukrajinskom pohraničí, kde sa udržali aj po prechode frontu, pričom „počítali s tým, že sa im podarí prejsť do Rakúska alebo Nemecka, kde dúfali, že získajú štatút vojnových zajatcov. Na územie východného Slovenska sa začali dostávať od leta 1945. Rabovali najmä jedlo, dobytok, šatstvo, alkohol a lieky.“ To bude asi tá pomoc prežiť, alebo SME klame?

Rovnako pri zhliadnutí dokumentárneho filmu, ktorý odvysielalal česká televízia sú Lorenzove slová pomerne diskutabilné. Alebo ČT a ľudia vypovedajúci v dokumente rovnako ako SME klamú.

[Pozn. nižšie priložený dokument Banderovci (2010) by mal po spustení začať v čase 17m32s)]

Lorenz svoj príspevok na sociálnej sieti celkovo 12 krát upravil, pričom okrem opravy gramatiky pribúdali aj celé slová a neskôr celé pasáže, napríklad aj o tom, že pomník je tendenčný, dnes slúži predovšetkých nechutným každoročným stretnutiam „bývalých potenciálnych vrahov“, a pri jednej z editácií ho vylepšil aj slovami „Dnes opäť zápasí Ukrajina s agresívnym Ruskom o svoju slobodu, ktoré okrem vraždenia jej obyvateľov vedie proti nej aj propagačnú vojnu z cieľom obrátiť verejnú mienku v prospech KRAJINY ZLA. Je načase prestať v tomto Kremľu pomáhať. Nepodkopávajme nohy Ukrajine, ktorá chce patriť k našim spojencom. MY SME EÚ A NATO. TOLERANCIA NIE JE ĽAHOSTAJNOSŤ!“

Bez ohľadu na to, čo tvrdí Lorenz, Banderovci boli jednoducho známi aj svojou nenávisťou voči náboženskému etniku, ktorého korene siahajú aj k jeho spolubojovníkovi Petrovi Kalmusovi. A preto je možnosť Kalmusovej účasti na akcii typu pamätníka vo Veľkej Lodine ďalším paradoxom…

PS.: niečo pre umelecky cítiacich…