DOKEDY EŠTE NECHÁME ZO SEBA ROBIŤ IDIOTOV?

Ako sa blíži termín „slobodných a demokratických volieb“, musím sa usmiať nad naivitou všetkých tých, ktorí vedú vášnivé debaty koho voliť a koho určite nie v nádeji, že tentokrát to určite vyjde.. Pripomína mi to situáciu, keď oklamete psíka, akože ste mu niečo hodili a on vyštartuje. Keď to zopakujete pár krát, tak si iteligentneší psík uvedomí, že nič nehádžete a prestane za domnelou korisťou vybiehať. Sú ale takí psíkovia, ktorí budú  vybiehať donekonečna a stále vrtieť chvostíkom v nádeji, že snáď, niekedy…. Možno nie ideálny príklad, ale niečo veľmi podobné sa u nás odohráva od roku 1989. Pár týždňov pred voľbami sa vyrojí horda ambicióznych jedincov, ktorí nám chcú vládnuť. My, ako tí psi im stále naletíme a v napätom očakávaní volíme raz tých, potom, keď nás sklamú iných a tak to ide dookola.  Budeme ako tí psi, ktorí bez ohľadu na to, že boli veľakrát oklamaní stále vyštartujú, alebo si konečne sadneme a vyhlásime: „Koniec. My s vami už túto hru hrať nebudeme!“

Už to počujem. Naše hlasy prepadnú v prospech… Koho? Veď je to úplne jedno. Keby voľby mohli niečo zmeniť, tak by ich zakázali. Mnohí z nás sme už precitli a vieme na 100%, že je absolútne jedno, kto bude v budúcej vláde a parlamente. Žiadna strana, žiadny jednotlivec nepresadia zákony v prospech tých, ktorí ich zvolili. Ešte stále ste to nepochopili? Je to len hra s občanom. Hra, ktorej pravidlá sú nastavené tak, že v tejto hre OBČAN/VOLIČ NEMÔŽE NIKDY VYHRAŤ! Nastal čas na zmenu. Ako to urobíme? Veľmi jednoducho. Prestaneme hrať ich hru a začneme si tvoriť pravidlá vlastnej hry nášho života. Života, ktorý bude stáť za to, aby sme ho žili a nie prežívali tak, ako nám to dovoľuje hŕstka „(vy)volených“.

Ak by náhodou niekto dostal strach, že by tu mohla nastať anarchia, pýtam sa: To, čo zažívame od roku 1989 by ste nazvali inak ako anarchiou? Rozvrátený štát, zničené poľnohospodárstvo, zničené, rozpredané, rozkradnuté fabriky, zdravotníctvo v ruinách, zdevastované školstvo, podnikatelia na kolenách, korupčné škandály na dennom poriadku bez akéhokoľvek potrestania vinníkov. Kde sú naše cukrovary, pivovary, mlyny – mám pokračovať? Ako to inak nazvať, ak nie anarchiou? Áno, je aj iný výraz – vlastizrada. Nami (vy)volení nám budú tvrdiť: …“veď ste si nás slobodne zvolili; veď ste chceli demokraciu. O tej nešťastnej demokracii povedal jeden pán v minulosti: „Demokracia je najhoršia forma vládnutia až na to, že neexistuje lepšia“. Nie je to pravda – je to lož! Naši prapredkovia žili v minulosti v usporiadanom systéme, ktorý bol lepší a spravodlivejší ako toľko ospevovaná demokracia. Musíme obnoviť to, čo nám naši prapredkovia, ktorých sa nám snažili vymazať za tisíc rokov z pamäti odkázali a zistíme, že život môže byť a bude naozaj krásny pre každého a nie len pre pár (vy)volených, šikovných a tých, ktorí majú ostré lakte. Niekto sa môže opýtať: A to chceme komunizmus? Naši predkovia neboli komunisti a predsa žili v spravodlivej spoločnosti, v spoločnosti, kde svedomie a česť boli základnými hodnotami. V spoločnosti, ktorej základnou myšlienkou nebolo obohacovanie sa jednotlivca na úkor ostatných, ale spoločné budovanie dobrých podmienok na život pre všetkých členov spoločenstva. Všetko to, čo žijeme teraz je veľmi dobre vymyslená hra, ktorej jediným cieľom je, aby sa pár jedincov malo rozprávkovo a ostatní ako otroci na nich robili. Kto nevidí, že si z nás robia novodobých otrokov je naivný.

Ocitli sme sa na rázcestí. Nahnali nás na cestu, ktorá sa nám zdala zo začiatku lákavá, ale stále viac z nás pochopilo, že to je cesta do záhuby a to doslova. Ak nás nezaujíma, kde a či vôbec budú žiť naši potomkovia, potom týmto spôsobom možno ešte pár rokov prežijeme. Ak si ale uvedomujeme, že nám ide o holý život o prežitie nás, našich detí a ich detí, potom je potrebné, aby sme nastolili zmenu. Urobme spolu prvý krok a po ňom budú nasledovať ďalšie. Spolu to dokážeme. Vybudujeme spločnosať zdravých, vzdelaných a štastných bytostí a nie spoločnosť bohatých a vysmiatych „celebrít“. Nikto z nás sa nenarodil na to, aby slúžil iným ako otrok. A čo nám dáva istotu víťzstva v tejto našej hre? Jednoduchá veta: My bez (vy)volených prežijeme, oni bez nás nie!

Nech je našim heslom do najbližších dní upravená citácia z pera nášho národovca, spisovateľa Sama Chalúpka z básne Mor ho! – VOĽ NEVOLIŤ, AKO BYŤ OTROKOM!

Naša neúčasť na voľbách možno bude prvým krokom, ktorým sa odstrihneme od tohto systému. Nesmieme mať strach, že keď nepôjdeme voliť, tak náš hlas prepadne. Neprepadne. Náš hlas o ničom nerozhoduje a preto sa na tejto hre odmietame zúčasňovať. A tí, ktorí pôjdu, nech si spomenú na toho psíka s vrtiacim chvostom, ktorý stále beží v nádeji, že možno raz mu jeho pán naozaj niečo hodí.

Verme sami sebe a nie tým, ktorí sú bez nás úplne bezvýznamní.

Peter Bulla – dôchodca

Autor Výzvy slobodných občanov Slovenska