NOVÉ “OBČIANSKE INICIATÍVY”

NOVÉ “OBČIANSKE INICIATÍVY”

6 5006

Na internetovej stránke prezidenta SR ste si dnes mohli prečítať: “Občianske iniciatívy A dosť!, Štrngám za zmenu a Slovensko.digital v stredu prijal Andrej Kiska v Prezidentskom paláci. Každá z nich vyzýva ľudí k aktivite, k účasti vo voľbách a k záujmu o veci verejné. Zároveň ponúka aj riešenia jednotlivých problémov v oblasti vzdelávania, právneho štátu a lepších služieb štátu prostredníctvom elektronizácie.”

A dosť!

Kampaň A dosť! poznáte už z aktuálneho štrajku učiteľov, ktorý táto iniciatíva podporuje. Jej financovanie je zatiaľ nezverejnené, na stránkach figuruje 16 iniciátorov + odpočítavanie do volieb. Toto sú asi najzaujímavejšie mená:

Pavol Demeš – koordinátor kampane – v rokoch 1991 – 1992 sa stal Ministrom medzinárodných vzťahov SR, v rokoch 1993 – 1996 bol poradca prezidenta Michala Kováča, v rokoch 2000 – 2010 bol riaditeľom pre strednú a východnú Európu vplyvnej americkej mimovládnej organizácie German Marshall Fund. Niečo o tom ako sa podieľal na američanmi platených politických prevratoch si môžete prečítať v článku Šokujúce priznania: Američanmi platení „revolucionári”. Člen správnej rady Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA), …

Stanislav Boledovič – hovorca kampane, člen správnej rady a spoluzakladateľ neziskovej organizácie Nexteria, člen slovenského poradného tímu nadácie Provida.

Tomáš Hasala – riaditeľ neziskovej organizácie Nexteria

(Pozn. “Nexteria je presne ten projekt, ktorý Slovensko potrebuje. Podporuje mladých ľudí, ktorí skutočne niečo chcú dokázať, narozdiel od tých, ktorí sa často len vezú” – povedal svojho času Andrej Kiska)

Ján Orlovský – riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti, člen správnej rady SFPA, bývalý člen správnej rady nadácie Pontis, bývalý hovorca strany Sieť, …

Lenka Surotchak – riaditeľka Nadácie Pontis

Andrea Tittelová – zakladateľka a riaditeľka Youth Politics Education (Platforma vzdelávania o politike), ktorej činnosť je spolufinancovaná aj zo zdrojov Nadácie Pontis a nadácie Provida.

Štrngám za zmenu

Zakladateľmi Štrngám za zmenu sú štyri mimovládne organizácie: Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI), Nadácia Pontis, Nadácia Zastavme korupciu a VIA IURIS.

(Embedované zo strngamzazmenu.sk) Horný rad zľava: Milan Šagát (VIA IURIS), Pavel Hrica (Nadácia Pontis), Marián Leško (Nadácia Zastavme korupciu), Ondrej Gallo (Nadácia Pontis) Spodný rad zľava: Pavel Sibyla (Nadácia Zastavme korupciu), Zuzana Čaputová (VIA IURIS), Lenka Surotchak (Nadácia Pontis), Radana Deščíková (SGI), Ctibor Košťál (SGI)

Zatiaľ zverejnené príjmy za novebmer 2015

Meno podporovateľa Čiastka (v eur)
U.S. Embassy 18 670
Think Tank Fund (Open Society Foundations) 6750
Darcovský portál www.dobrakrajina.sk * individuálnych 49 menších darcov 1593
Renáta Blahová 950
27 963

Donori zakladajúcich organizácií:

Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)

Zdroj: www.governance.sk

Nadácia Pontis

V roku 2014 z asignácie podielu dane od právnických i fyzických osôb (tzv. 2% prípadne 1,5%) získala 2 621 157,99 eur. Viac ako 500 tisíc eur získala aj z darov od firiem a takmer 500 tisíc eru z príjmov od jednotlivcov. Príjmy od štátu a iných organizácií sú rozpísané nižšie.

Zdroj: www.nadaciapontis.sk/donori

Nadácia Zastavme korupciu

Zdroj: Výročná správa nadácie za rok 2014

VIA IURIS

Zdroj: www.viaiuris.sk

Slovensko.digital

Financovanie zatiaľ nezverejnené, iba mená podporovateľov.

Michal Truban (IT osobnosť roka 2015, zakladateľ Websupport), Ján Suchal (iniciatíva To sa nedá), Jakub Ptačin (iniciatíva To sa nedá), Ľubor Illek (Spoločnosť pre otvorené informačné technológie), Gabriel Lachmann (občianske združenie Utopia), Ján Gondoľ (občianske združenie SPy), Ján Hargaš (IT konzultant)

Tibor Baďura (CRYSTAL CONSULTING), Mária Bieliková (profesorka, Fakulta informatiky a informačných technológií, Slovenská technická univerzita v Bratislave), Jozef Benko(dizajnér), Ivan Debnár (spoluzakladateľ The Spot), Peter Gažík (CEO, O2 Slovakia), Andrej Harsani (spolumajiteľ LiveAgent), Dalibor Jakuš (zakladateľ Profesia), Martin Krupa(zakladateľ ui42), Rasťo Kulich (Google), Peter Kunder (Aliancia Fair-Play), Tina Ličková(zakladateľka SUX – Slovenské UX Fórum), Pavol Lupták (zakladateľ Nethemba), Michal Maxian (zakladateľ Startup Slovakia, organizátor Startup Weekend), Michal Meško (CEO, Martinus), Peter Mihálik (zakladateľ Bonet Systems), Michal Pastier (Zaraguza), Branislav Rovan (profesor, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave), Pavel Sibyla (Zastavme korupciu), Lenka Surotchak (výkonná riaditeľka Nadácia Pontis), Šimon Šicko (spoluzakladateľ a CEO Pixel Federation), Gabriel Šípoš (Transparency International Slovensko), Peter Škodný (CEO, Accenture), Miloš Šrámek (Slovenská informatická spoločnosť), Vlado Vaco (Connect Coworking), Zuzana Wienk (Aliancia Fair-Play), Anton Zajac (spolumajiteľ ESET), Viktor Zeman (spolumajiteľ LiveAgent) a ďalší.

PS.: to že sa niekto nachádza v dvoch a niekto aj vo všetkých troch iniciatívach nie je je môj preklep.

Ak sa vám článok páčil, môžete ho zdieľať medzi známych. Ďakujem.
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

6

  1. Ľudia na tomto zozname sú rôzni: niektorí sú naivní, niektorí sú nič netušiaci a niektorí presne vedia, že sú vyližovači amerických zadkov.

    Niektorí slúžia USA z presvedčenia, no 80% z nich idú za peniaze. Sú to duchovné kurvy. Predávajú svoju dušu, ak nejakú mali sformovanú, všakže, za peniaze. Veľa toho nevedia a takto sa naučili žiť.

    Niekedy bola za nimi pravda, veď Sovietsky zväz (Rusko) bol hegemón tejto oblasti, ale tie časy sú už dávno preč. Odviala ich Juhoslávia, Irak, Afganistan, Lýbia, Sýria, Ukrajina.

    Oni nezastupujú dobro aj keď si to mnohí z nich myslia. Sú obete propagandy – šírenia informácii – a väzni ich obmedzeného vzdelania (z jazykov ovládajú len prostú angličtinu). Preto je dôležitá osveta nielen “o nich” ale aj “im”.

    Veľmi dobre spracované, pochvala JG.

    • Osvetu “im” treba robiť tým ľuďom z takýchto zoznam, ktorí sú “za ideu” (mnohí zo Slovensko.digital). Tým, ktorí sú “za peniaze”, treba dať peniaze a okamžite budú opakovať akúkoľvek (aj našu) agendu. Také je to s “peňažníkmi” jednoduché ;-)

    • Odpoveď na otázku “prečo US Embassy aktivovala piatu kolónu” nám ponúkne tento (starší) text:

      Začnem osobnou skúsenosťou. Bola jar roku 1998, na Slovensku v plnom prúde bežala príprava na jednu z prvých „farebných“ revolúcií vo východnej Európe, hoci vtedy o tom nikto nevedel. Spojené štáty pripravovali veľkú vojnu na Balkáne, a ani o tom nikto nevedel. Spojené štáty potrebovali záruky preletu cez vzdušný priestor Slovenska, kde bol vtedy pri moci tvrdohlavý a „proruský“ premiér Vladimír Mečiar, ktorý mal silnú podporu obyvateľstva. Mečiar prekážal, padlo rozhodnutie vystriedať ho, a tak pod notoricky známym americkým sloganom „Chceme zmeny“ veľvyslanec USA na Slovensku zozbieral a vybudoval v bojovom poriadku antimečiarovskú koalíciu.

      V tom čase som bol šéfredaktorom istého spoločensko-politického týždenníka, keď sa odrazu na mňa obrátil americký diplomat – druhá či tretia postava na veľvyslanectve – s nečakaným návrhom.

      – Čo keby ste založili nevládnu organizáciu?
      – A to je čo? prejavil som záujem.
      – Akože, vy to neviete? začudoval sa Američan. Všetci to vedia, a vy nie!

      Priznal som svoju neznalosť a vypočul som si asi štvrťhodinovú prednášku. Jej podstata spočívala v nasledovnom: ak založím novú nevládnu organizáciu, ktorá sa nejakým spôsobom bude angažovať proti Mečiarovi, potom veľvyslanectvo USA ponúka peniaze.

      Bol som udivený, ale hneď som to neodmietol. Mečiara som v tom čase otvorene a dôsledne kritizoval – nie za proruskosť, ale za politický utopizmus. A ako ukázal čas, kritika bola úplne opodstatnená. Ale peniaze za tvorbu podobného druhu, mi nikdy nikto neponúkal. Sám som vydával svoje knihy a robím tak podnes.

      O dva dni sa Američan objavil so štosom papierov, ktoré vážili niečo vyše kila a s ponukou vyplniť ich. Keď si všimol, že sa mi do toho veľmi nechce, povedal, že mi v tom pomôžu jeho spolupracovníci. Stačí len zájsť na veľvyslanectvo. Po tomto všetkom som papiere zastrčil do poslednej zásuvky v stole a na celú vec som zabudol.

      Nie však nadlho. Antimečiarovskú kampaň na Slovensku v roku 1998 vtedy nikto nebral ako farebnú revolúciu. Nekonali sa žiadne majdany, bola iba politická kampaň všetkých zjednotených proti jednému – populárnemu Mečiarovi. Za kampaňou však stáli USA s celým svojím mäkkým vplyvom v pästi. A tak Mečiar nemal šance.

      Podstata Soft Power

      Nie je to mäkká sila. Tým viac to nie je mäkká moc. Je to americká technológia prevzatia moci v cudzej krajine a jej odovzdania v danej chvíli potrebným ľuďom. Je to technológia prevratov.

      Technológia nenásilná – a to je hlavná črta, ktorou sa Soft Power líši od ruskej Októbrovej revolúcie s útokom na Zimný palác.

      Technológia Soft Power neberie moc na to, aby ju udržiavala, či nebodaj niečo reformovala. Hoci slovo „reforma“ bolo veľa rokov posvätným zaklínadlom vo všetkých postkomunistických krajinách.

      Soft Power sa využíva na to, aby po tom ako sa nie nadlho prevezme moc, zobralo vlastníctvo nadlho a ešte lepšie – navždy. Slovo „okradnúť“ síce neznie veľmi delikátne, zato presne vystihuje podstatu procesu.

      Po zvrhnutí Mečiara v roku 1998, ktorý napriek tomu, že vyhral voľby, neumožnili mu zostaviť vládu, Spojeným štátom boli v rekordnom čase odovzdané všetky strategické podniky Slovenska, o ktoré USA prejavili záujem. Predovšetkým hutnícky kombinát VSŽ v Košiciach, ktorý zamiešal karty v hre o európske trhy. Kombinát bol odovzdaný koncernu US Steel.

      Okrem odobratia vlastníctva, sa pomocou Soft Power dosahujú aj iné výsledky – spravidla strategického významu. Napríklad, potrebná je vojenská základňa – a tak sa v Strednej Ázii odrazu začína bojovať za slobodu; treba kontrolovať tranzit ropy a plynu – za slobodu budú bojovať raz Kaukaz, raz Turecko, alebo Grécko. Bojovať budú všetci – Soft Power dokáže prilákať masy k zápasu za americké hodnoty.

      Mechanizmus fungovania Soft Power: postupnosť krokov

      Spočiatku Soft Power hľadá a nachádza medzi miestnymi „elitami“ – agentov vplyvu. Nie špiónov, ani rozviedčikov, ale sprievodcov svojej vôle. Toto je najdôležitejší a rozhodujúci krok.

      Bez Gorbačova a Jeľcina by proamerické Rusko obdobia 1991-1999 nemohlo vzniknúť. Ak by miestne elity boli slabe, agenti vplyvu sa privážajú priamo z USA – chvalabohu, že v Amerike sú všetci emigranti. A ak náhodou v Afganistane alebo Lotyšsku súrne potrebujú nového prezidenta, alebo perspektívny ukrajinský bankár Juščenko potrebuje tú správnu manželku, Amerika bez problémov nachádza v svojich „sýpkach“ potrebné kádre.

      Ďalší, nemenej dôležitý krok – pod kontrolu sa dávajú médiá. V malých krajinách sa jednoducho kupujú a nielenže na Soft Power pracujú, ale navyše aj prinášajú zisk.

      V médiách, ktoré sú pod kontrolu sa vychovávajú lojálni k Soft Power novinárske tímy. Spravidla sa berú veľmi mladí ľudia, ešte takmer deti – a zaúčajú sa niekoľkým neveľmi chytrým spôsobom obsluhovania mediálnych potrieb Soft Power.

      Vytvára sa sieť nevládnych organizácií a fondov. Jej hlavný význam spočíva v príprave kádrov pre Soft Power.

      Mechanizmus Soft Power: financovanie

      Amerika ako nikto iný vie s veľkou pompou robiť reklamu vlastnej finančnej štedrosti v otázkach Soft Power – ide však o bezočivé a veľmi úspešné PR.

      Kedysi existoval jeden múdry aforizmus: „Vec záchrany topiacich sa je dielom rúk samotných topiacich sa“.
      Vo vzťahu k Soft Power, tento aforizmus bude znieť takto: „Utopenie plávajúcich sa uskutočňuje na účet budúcich utopencov. So stopercentným preddavkom.“

      Soft Power znamená vždy a všade šialene ziskový podnik. Agentov vplyvu Spojené štáty väčšinou kupujú jednoducho za sľuby, alebo za drobné na vreckové. Keď Soft Power víťazí a krádež sa realizuje, agentom vplyvom môžu znovu podhodiť pár drobných na čaj.

      Samozrejme, drobné – je pojem dosť relatívny. V meradle Ruska či dokonca aj Ukrajiny tieto drobné na vreckové juščenkov a kasparovov sa obyčajným ľuďom drobnými nezdajú. Ale v meradle toho, čo získajú USA, sú to zanedbateľné výdavky.

      Pričom často aj na tieto malé výdavky si Soft Power nachádza nejakého pracháča, ktorý pribehne s nakradnutými peniazmi a požiada o azyl. Ak tento pracháč prinesie dosť peňazí, azyl získa, ale môžu ho ešte poprosiť: pomôžte nám, podporte výhonky slobody v ďalekom Tibete, alebo aspoň v Mongolsku.
      Jediná vec, na ktorej Soft Power nikdy nešetrila, bolo vedecké rozpracovanie technológií prevratov a ich informačná a mediálna podpora. Na to bolo v USA vytvorených tisíce inštitútov tej najrozličnejšej úrovne, boli vytvorené pred desaťročiami a stále vznikajú nové.

      krátené

Pridaj komentár